Norma pokročilého kódovania (AES) slúži na ochranu údajov pred neoprávneným prístupom a na ich kódovanie. Na tento účel sa využíva kryptografický procesný kód s premenlivou dĺžkou. Ide o určený kód AES-128, AES-192 alebo AES-256 v závislosti od dĺžky.
Tento proces pôvodne zaviedol Americký národný inštitút pre normy a technológie a môže sa v USA používať na kódovanie dokumentov s maximálnou úrovňou zabezpečenia.
Táto metóda kódovania akéhokoľvek typu údajov sa považuje za mimoriadne bezpečnú a účinnú. Využíva ju množstvo protokolov a prenosových technológií, normu pokročilého kódovania využíva napríklad WPA2 ochrana WiFi sietí rovnako ako SSH alebo normu IPsec. S technológiou Voice-over-IP (VoIP) sa často používa proces AES na ochranu používateľských a signálnych údajov.
V súčasnosti je norma pokročilého kódovania permanentne integrovaná do hardvéru mnohých zariadení. Umožňuje to rýchlejšie a účinnejšie kódovanie a dekódovanie, ako by to bolo možné len so softvérovými riešeniami.
Norma AES sa teší veľkej obľúbenosti, pretože jej výhody hovoria samy za seba. Táto norma kódovania je napríklad voľbe použiteľná, nevyžaduje žiadne licenčné poplatky a nepodlieha žiadnym patentovým obmedzeniam. Okrem toho má relatívne malé požiadavky na pamäťové miesto a hardvér. Kódovací algoritmus nie je komplikovaný, pohodlne sa programuje a jednoducho sa implementuje.
Norma pokročilého kódovania využíva ako metódu kódovania Rijndaelov algoritmus v kombinácii so symetrickými blokovými šiframi. Dĺžky blokov sú pevne stanovené na základe definície a obsahujú 128 bitov. To isté platí pevné dĺžky kódov; okrem 128 bitov môžu obsahovať 192 alebo 256 bitov.